Zasnené dievčatko

Posted by on 11.12.2016

 http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/ http://tulipanik.sk/

Ako malá som mala veľa snov. Chcela som byť princeznou, horolezkyňou, krasokorčuliarkou, cestovateľkou a tiež pani učiteľkou. Hlavné bolo, aby som nebola sama a mohla mať okolo seba veľa kamarátov. Je ale pravda, že keď som trochu vyrástla, do škôlky sa mi práve veľmi nechcelo. Napriek tomu som tam ale musela, pretože mamička sa potrebovala vrátiť do práce a nebol nikto, kto by so mnou zostal doma. Pamätám si na naše fotenie, besiedky a tiež hračky v drevenom domčeku na záhrade. Zo začiatku mi tu bolo smutno, ale neskôr už som tu chodila rada a hrala sa s ostatnými.

Naši chlapci idú do sveta

A teraz čaká niečo podobné moje deti. Bohužiaľ nemajú dve miesta v žiadnej štátnej inštitúcii, tak som sa rozhodujem v súkromnom sektore. Páčia sa mi dve súkromné ​​škôlky bratislava http://tulipanik.sk/, ktoré ponúkajú veľmi osobný prístup. Chcem, aby moje deti boli v bezpečí, dobre jedli a mali možnosť tráviť čo najviac času vonku. Hlavné je, aby sa tu nebáli a hrali si s ostatnými. Ako správna mama z toho mám trochu strach. Možno by som im mala trochu viac veriť. Veď už sú to veľkí chlapci.

Filed under Nezařazené

Tagged

Comments are closed.